Telerehabilitácia
Doc. MUDr. Leoš Středa, Ph.D.
centrum pro eHealth a telemedicínu 1. lekárskej fakulty UK v Prahe
Telerehabilitácia je poskytovanie rehabilitačných služieb prostredníctvom telekomunikačných sietí a internetu. V zahraničí sa niekedy používa tiež termín e-rehabilitation e-rehabilitácia). Poskytuje terapiu pre pacientov, ktorí nemôžu z rôznych dôvodov cestovať do zdravotníckeho zariadenia (napr. kvôli zdravotnému postihnutiu alebo bývajú príliš ďaleko). Telerehabilitácia tiež umožňuje rehabilitačným pracovníkom a lekárom zapojenie do diaľkových klinických konzultácií či do e-learningu.
Rovnako ako pojem rehabilitácia zahŕňa niekoľko špecializácií, od liečebnej rehabilitácie, fyzioterapie, ergoterapie až po spoločenskú a sociálnu rehabilitáciu, je aj telerehabilitácia široký pojem. Najčastejšie sa pod ním skrýva diaľková liečebná rehabilitácia, ale niekedy pribúdajú odbory ako diaľková kognitívna rehabilitácia a v rámci e-learningu aj vzdelávanie pacientov v odbore protetiky. Všeobecne však je najčastejšou diaľková liečebná rehabilitácia.
Ako vyplýva z podstaty rehabilitačných postupov, musia byť telerehabilitačné služby predovšetkým vizuálne. Najčastejšie dochádza k prenosu obrazu pomocou webovej kamery, videokonferencie, telefónnej linky, videotelefónu a webových stránok. Je tiež často využívaná virtuálna realita, napr. simulácia trojrozmerného priestoru počítačom alebo stereoskopické trenažéry.
Telerehabilitácia postihnutých sa rozvíjala v USA hlavne vo vojenskej medicíne v súvislosti so zranenými vojakmi z amerických vojnových aktivít (vojna vo Vietname a pod). Následne sa odbor prenášal do civilnej medicíny, takže vznikali konzultačné strediská vo významných amerických nemocniciach, ktoré poskytovali podporu rehabilitačným terapeutom vo vzdialených oblastiach, ako Guam, Americká Samoa atď. V roku 1998 vzniklo Centrum pre výskum a rehabilitačné inžinierstvo (skratka RERC – Rehabilitation Enginneering and Research Center), ktoré vytvorilo základné rehabilitačné programy a dokonca usporiadalo v roku 2002 pravdepodobne prvú odbornú konferenciu na tému telerehabilitácie. V Európe je telerehabilitácia podporovaná aj v rámci Európskej únie, kedy vznikla rada zaujímavých projektov, napr. habilis Europe či sympózia iniciované Fakultou telesnej kultúry Univerzity Palackého v Olomouci v ČR. Významný vývoj v oblasti využitia virtuálnej reality v rehabilitácii pacientov s poškodením mozgu (stavy po cievnych mozgových príhodách a pod.), príp. s vertebrogénnymi ťažkosťami realizuje Spoločné pracovisko Fakulty biomedicínskeho inžinierstva ČVUT a 1. lekárskej fakulty UK spoločne s Klinikou rehabilitačného lekárstva 1. LF UK v Prahe. Výskum je zameraný predovšetkým na aktívne repetitívne cvičenie a využitie biologickej spätnej väzby. Pacienti môžu pomocou aktívnej stereoskopické projekcie (premietanie vysokou frekvenciou na bežné plátno s použitím okuliarov striedavo zakrývajúci jedno či druhé oko) nacvičovať správne pohybové vzory, trénovať rovnováhu, zvyšovať fyzickú kondíciu či nacvičovať orientáciu v priestore. Rehabilitácia vedie tiež k znižovaniu reakčnej doby, zlepšenie psychického stavu a sebavedomia, a tak k zvýšeniu kvality života a zvýšeniu sebestačnosti.
Všeobecne existuje niekoľko technológií, pomocou ktorých možno poskytovať rady a viesť rehabilitácie na diaľku. Medzi najčastejšie používané patrí:
Virtuálna realita. V telerehabilitácii ide o jeden z najnovších dostupných nástrojov, ktorý som už spomínal. Výpočtová technika umožňuje vývoj simulovaného trojrozmerného prostredia. K terapii sa používajú napríklad 3D okuliare, robotické rukavice alebo videohry, ktoré simulujú pohyb podobne ako herná konzola Nintendo Wii alebo xBox. Rehabilitácia väčšinou prebieha formou hry a pomáha ľuďom získať silu a obnoviť rovnováhu či funkcie predovšetkým v horných častiach paží. Medzi tieto hry patrí napríklad hra na klavír alebo triafanie sa do virtuálnych múch za použitia 3D okuliarov a robotickej rukavice. Videli ste tancovať mládež pred herným automatom, na ktorom sa zobrazuje miesto nášľapu? Aj takéto tanečné podložky „Dance Pad“ sa využívajú pri obnovení rovnováhy v kombinácii s 3D okuliarmi. Používa sa tiež simulácia hviezdneho neba, čím sa skúma orientácia pacienta v priestore bez pravouhlého súradnicového systému. To je vhodné predovšetkým na určenie diagnózy u pacientov so závrativými stavmi. Tí majú potom v inej hre za úlohu vyrovnať náklon scény premietanej na plátne prenesením váhy na podložke, ktorá je pripojená k počítaču. Cvičenie za pomoci umelej inteligencie kladie na pacientov väčšie nároky ako klasická fyzioterapia. Z praxe vyplýva, že pacienti rehabilitujúci pomocou tejto pokrokovej metódy majú až päťkrát väčšiu šancu zlepšiť svoje motorické funkcie. Inžinieri a odborníci zaoberajúci sa touto tematikou si do budúcnosti kladú za cieľ tvorbu ďalších scén a motivačných hier. Veľmi vhodná by bola možnosť využitia týchto aplikácií a hier v domácom prostredí, aby pacienti nemuseli dochádzať.
Internetové aplikácie. Telerehabilitáciu uľahčujú internetové aplikácie, ktoré sú k dispozícii on-line. Užívatelia im dávajú prednosť pred programami, ktoré sa musia kúpiť napr. na CD a inštalovať. Všetky aktualizácie alebo zmeny softvérového systému sú okamžite k dispozícii všetkým zaregistrovaným užívateľom. Prihlásiť sa je možné z ľubovoľného miesta, kde má človek prístup k internetu. Rovnako tak údaje pacienta sú prístupné lekárovi, nech sa nachádza na akomkoľvek mieste. Ani aplikácie, ani údaje pacienta nie sú viazané na jeden počítač.
Ďalej sa pre telerehabilitáciu používajú technológie ako napríklad snímače a zariadenia na monitorovanie tela pacienta, hmatová technika, bezdrôtová technológia, PDA, mobilné telefóny.
Telerehabilitačných gadgetov existuje celá rada. V Českej republike bol napríklad v roku 2009 vyvinutý tzv. rehabilitačné náramok. Na jeho vývoji sa podieľala aj Klinika rehabilitačného lekárstva 1. lekárskej fakulty UK v Prahe. Úlohou náramku je monitorovať zdravotný stav pacienta a zároveň o ňom priebežne informovať lekára. Prístroj vyzerá ako hodinky a registruje dĺžku a správnosť cvičenia. Môže sa však nosiť nielen na zápästí, ale aj okolo členku. Uľahčuje návrat do života pacientom s ťažkým poškodením centrálneho nervového systému či ľuďom čiastočne ochrnutým po úrazoch a po mŕtvici. Dokáže sledovať pacientov na diaľku a riadiť ich rehabilitáciu. Náramok dokáže rozpoznať pohyby rúk a nôh a možno do neho naprogramovať druh pohybu, ktorý určil lekár. V prípade, že je pohyb vykonaný správne, zaznie z prístroja melódia. Veľkou výhodou tejto malej pomôcky je to, že pacient pozná, či sa jeho stav zlepšuje. To mu dodá potrebnú motiváciu v rehabilitácii pokračovať. Prednostka Kliniky rehabilitačného lekárstva Všeobecnej fakultnej nemocnice v Prahe, pani docentka Olga Slivková o náramku povedala:“ Je interaktívny, to znamená, že pacienta nielen kontroluje, ale aj motivuje k úsiliu sa zlepšiť.“
V náramku je zabudovaná pamäť, ktorá monitoruje a zaznamenáva pohyb a akceleráciu pacienta (nositeľa náramku). Je tu tiež vysielač GPS signálu. To je dobré v prípade seniorov alebo dezorientovaných pacientov, ktoré tak náramok pomáha strážiť.
Po zdravotných problémoch alebo po úraze je mnohokrát rehabilitácia nevyhnutným pokračovaním v liečebnom procese. Je dôležitá pre navrátenie človeka do normálneho života. Telerehabilitácia napomáha rozšíreniu rehabilitačných postupov do domáceho prostredia. Pacienti doma často necvičia správne alebo vôbec. Telerehabilitácia motivuje, umožňuje usmerňovací prístup aj spätnú kontrolu. Nemôže síce nikdy plne nahradiť kontakt pacienta s rehabilitačným pracovníkom alebo fyzioterapeutom, ale môže byť vhodným doplnkom rehabilitácie. Zodpovednosť za úplné zotavenie a doliečenie je na pacientovi a na tom, ako usilovne sa bude snažiť a rehabilitovať aj v domácom prostredí a nie len pod dohľadom lekára.