Jednou z alma mater môjho neskoršieho veku je Katolícka univerzita v Ružomberku, kde som vo svojich päťdesiatich piatich rokoch vyštudoval špeciálnu pedagogiku a pedagogiku pre mentálne postihnutých.
Inšpirovali ma lekári, ktorí sa dali na dráhu vzdelávania postihnutých: profesor Rudolf Jedlička, profesor Miloš Sovák a belgický lekár a psychológ Jean-Ovide Decroly. Dnes riešime iné témy než tá, ktorými sa zaoberali oni.
Deinštitucionalizácie sociálnej starostlivosti je moderný trend v celej Európe. Cieľom sa stáva komunitá starostlivosti. Pod týmito málo zrozumiteľnými výrazy sa skrýva snaha previesť mentálne postihnutých z ústavov do chránených bývani. Aby sa dobre začlenili do majoritnej spoločnosti, potrebujú získať vzdelanie a pracovné návyky. (Pozri odkaz na prácu.)
Zo súčasníkov mali vplyv na moje postoje predovšetkým dve pedagogičky z Katolíckej univerzity v Ružomberku, doc. PaedDr. Beáta Akimjáková, PhD. a doc. PaedDr. Oľga Račková, PhD. Prvýkrát v živote som stretol rádovou sestrou, ktorá sa stala docentkou na univerzite. To hovorím o doc. Akimjákové. Pozrite sa na videá.
Hodnotové vzdelávanie klientov pobytových zariadení sociálných služieb
Video sa zaoberá rozdielom medzi sociálnym a školským vzdelávaním. Zmyslom sociálneho vzdelávanie v zariadeniach sociálnej starostlivosti je naučiť človeka samostatnosti, aby si získal a upevnil zručnosti a uspokojil svoje potreby. Oproti tomu zmyslom školského vzdelávania v ústavoch je, aby žiak získal vedomosti a schopnosti, ktoré mu pomôžu nájsť uplatnenie na trhu práce.
Inkluzívna edukácia v kontexte celostného vzdelavania na báze Evanjeliového posolstva
Inklúzia sa stáva témou, proti ktorej bojujú rady učiteľov, ale aj rodičov. Majú pocit, že postihnutý spolužiak je brzdou. Asi to môže byť aj pravda. O to zaujímavejšie je prístup plný pokory, ktorý ukazuje prednáška. Zaujímavý pohľad prináša Doc. Račková z Katolíckej univerzity v Ružomberku.