Humanitárna telemedicína
Doc. MUDr. Leoš Středa, Ph.D.
centrum pro eHealth a telemedicínu 1. lekárskej fakulty UK v Prahe
Prechádzame v našom seriáli o elektronickom zdravotníctve jednotlivé odbory telemedicíny. Intenzívne využívanie komunikačných a informačných technológií je prínosom k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti v širokom okruhu medicínskych odborov. Jedným z nich je tzv. humanitárna medicína, niekedy označovaná ako medicína núdzových situácií a katastrof. Za humanitárnu sú považované tie medicínske služby, ktoré sú poskytnuté k záchrane ľudských životov, zmiernenie utrpenia a zachovanie ľudskej dôstojnosti a ktoré sú poskytnuté darcovsky bezplatne a bez ďalších podmienok.
S termínom humanitárna telemedicína sú zvyčajne spájané situácie, kedy priemyselne vyspelé krajiny poskytujú diaľkovú pomoc do menej rozvinutých regiónov. K hlavným zásadám patrí ľudskosť, nestrannosť, neutralita a nezávislosť. Humanitárne akcie sú viditeľné najmä v období prírodných alebo ľuďmi spôsobených katastrof. Zmyslom humanitárnej telemedicíny je dlhodobá pomoc s preventívnym cieľom (napr. prevencia katastrof v krajinách s negatívnymi klimatickými vplyvmi). Pomoc sa zameriava aj v oblastiach s rizikom dlhodobých humanitárnych kríz. Teda v krajinách politicky či bezpečnostno nestabilných, chudobných, zvyčajne s unáhleným demografickým vývojom. Úzko nadväzuje na tzv. rozvojovú pomoc a spoluprácu.
Poskytovateľmi služieb sú najčastejšie krajiny s vyššími príjmami, teda vyspelé krajiny, ako napríklad USA, Kanada, Nórsko, Austrália či Rusko. Príjemcovia humanitárnej telemedicíny potom krajiny s nízkymi príjmami, kam patrí väčšina štátov Afriky a niektoré štáty Ázie. Avšak aj mnoho štátov s nižšími príjmami rutinne poskytuje humanitárnu pomoc na diaľku, príkladom je India.
Rovnako tak, ako v ostatných telemedicínskych odboroch, aj v humanitárnom odvetví sa komunikácia delí na synchrónnu (prebieha v reálnom čase) a asynchrónnu (neprebieha v reálnom čase). Humanitárna telemedicína vytvára najmä telemosty, poskytuje možnosť diaľkovej pomoci a konzultácie, či vzdelávania zdravotníckeho personálu na diaľku, tzv. eLearning. Má však aj niektoré svoje špecifiká, ktoré sa v iných odboroch nevyužívajú, napríklad mobilné fundraising pre obete nešťastia.
V prípade urgentných zákrokov je dôležitou súčasťou humanitárnej telemedicíny archivácia. Rad zákrokov ako statických (fotografie, písomná dokumentácia), tak dynamických (filmové záznamy) sa uchováva a následne vyhodnocuje. Na základe toho sa vytvárajú modely správania pre riešenie ďalších katastrof. V prípade nejakej nehody alebo živelnej pohromy totiž väčšinou nie je čas na hľadanie nových ciest ani náhradných variant.
Už v roku 2005 založila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) celosvetové stredisko, zamerané na vývoj eHealth a informačných a komunikačných technológií (ICT). Humanitárna telemedicínska pomoc je dôležitou súčasťou tohto strediska, zameriava sa najmä na informácie o osvedčených postupoch, zásadách a normách. Rad sietí poskytuje servis rozvojovým krajinám na bežnej, každodennej báze. Jedná sa najmä o telekonzultácie pre tamojšie lekáre a terénne zdravotníky. Prevláda asynchrónna komunikácia s transferom store-and-forward, teda ulož a pošli ďalej, ktorá je lacnejšia (napr. e-mailová komunikácia). Synchrónne konzultácie v reálnom čase sú organizačne a finančne natoľko náročné, že sa využívajú málo. Výnimkou je napr. kanadská telemedicínska organizácia Teletrauma, ktorá je zameraná aj na urgentné prípady úrazov vrátane možnosti online videokonferencie.
K najstarším projektom patrí americký PIHCP (Pacific lsland Health Care Project, Zdravotnícky projekt pre ostrovy Pacifiku), ktorý funguje od roku 1997 a je zameraný na štáty v Polynézii, Mikronézii a Melanézii. Armádny medicínsky projekt iniciovaný z americkej Havaje a využívajúce konzultácií lekárskych dobrovoľníkov.
Väčšina humanitárnych telemedicínskych projektov je zameraná na africký kontinent. Americký Africa Teledermatology Project (Projekt teledermatológie pre Afriku) či belgický ITM Telemedicína (Telemedicína Inštitútu tropickej medicíny zameraná na liečbu HIV/AIDS), švajčiarsky RAFT, Réseau en Afrique Francophone pour la Télémédecine (Telemedicínska sieť pre frankofónnu Afriku) sú rozsiahle projekty na africkom kontinente. Na ázijské krajiny sa špecializuje americký Partners Online Specialty Consultations (online partnerstvo v špeciálnych konzultáciách, ktorý poskytuje telemedicínske služby v Kambodži a pripravuje rozšírenie do Číny a Indie. Frankofónny RAFT sa naopak chystá rozšíriť svoje telemedicínske humanitárne služby do Latinskej Ameriky. Európskym projektom je TEIN2 (trans Eurasia Information Network 2, Druhá trans euro-ázijská informačná sieť) zameraná primárne na telechirurgiu, ale z hľadiska humanitárnej telemedicíny sa sústredí na prevenciu epidémií. V Ázii vznikajú humanitárne telemedicínske projekty spoluprácou Malajzie, Filipín a Kórey. Iným príkladom budiž program Telemedicine Society of india (Indická telemedicínska spoločnosť), ktorá sa podieľa na financovaní a prevádzke telemedicínskych konzultácií pre 52 afrických krajín, najmä pre odbory telekardiologie a diaľkovej neurochirurgie.
Existuje niekoľko humanitárnych medicínskych organizácií rozšírených po celom svete. Ťažisko ich práce nie je v diaľkovom pôsobení, ale v osobnom nasadení odborníkov v mieste potreby. Tieto organizácie poskytujú lekárom i ďalším zdravotníkom, pracujúcim vo vzdialených oblastiach, telekonzultácie, najmä keď potrebujú akútne radu ohľadom liečby ťažkých prípadov. Umožňujú tiež diaľkové vzdelávanie lekárov a zdravotníkov (e-learning). Medzi najznámejšie organizácie zaoberajúce sa humanitárnou pomocou patrí Červený kríž a Červený polmesiac pôsobiaci vo 189 krajinách sveta, Lekári bez hraníc, sekulárna organizácia pôsobiaca v 70 krajinách sveta.
Medzinárodná organizácia Červený kríž a Červený polmesiac bola založená v roku 1863, história Červeného kríža u nás siaha do roku 1868, kedy bol založený ako trinásta národná spoločnosť na svete. Červený kríž sa v telemedicínskych projektoch zameriava mimo iné na mobilné komunikácie s využitím siete telefónnych operátorov. Organizácia sa podieľa na humanitárnej pomoci pri katastrofách, ako sú napríklad povodne, zemetrasenia, tajfúny atď. Jedným z posledných zásahov Červeného kríža bola pomoc Filipínam zasiahnutých súčasne zemetrasením aj tajfúnom v novembri 2013. Fundraising, u nás známy ako darcovské SMSky, bol Červeným krížom organizovaný po celom svete. Havajská organizácia Červeného kríža organizovala priamo na mieste call centrum, do ktorého sa zdarma prihlásili preživšie obete tajfúnu. Táto linka umožnila vyhľadávanie rodinných príslušníkov. Inou mobilnou Telemedicínskou aplikáciou Červeného kríža sú textové pripomenutia k darcovstvu apod.
Lekári bez hraníc, známi vo svete pod skratkou MSF (z francúzštiny Médecins Sans Frontières), je organizácia založená v decembri 1971 skupinou francúzskych lekárov s cieľom vytvorenia nezávislej humanitárnej organizácie špecializovanej na poskytovanie zdravotníckej pomoci v krízových situáciách. Telemedicínsku orientáciu posilnilo aj zvolenie novej riaditeľky Dr. Liu, ktorá patrí k priekopníkom telemedicíny a sama riešila napr. otázky zaistenia bezpečnosti pacientov i zdravotníkov pri poskytovaní humanitárnej starostlivosti v oblastiach ako Somálsko či Afganistan. Telemedicínsky projekt v rámci MSF umožňuje lekárom z organizácie, ktorí pracujú na 150 izolovaných miestach, spojenie a komunikáciu s viac ako 300 ďalšími lekárskymi špecialistami na celom svete. MSF sa podieľa na organizácii telemedicínskych sympózií v rozvojových krajinách, ako napr. telemedicínske sympózium v Somálsku.
Historickým medzníkom pre vznik humanitárnej telemedicíny bolo masívne zemetrasenie v Arménskej sovietskej republike v decembri 1988, pri ktorom zomrelo 25 tisíc obyvateľov. Vtedy bol z iniciatívy NASA vytvorený americko-sovietsky satelitný telemost pre konzultačnú sieť medzi Jerevanom a štyrmi lekárskymi centrami v USA. V začiatku išlo o jednosmerný prenos videoinformácií a obojsmerný zvukový prenos. Počas štvormesačného fungovania telemostu bolo konzultovaných 200 prípadov (v 25% boli zmenené diagnózy). Obdobný americký telemost bol neskôr vytvorený tiež do Ruska, kedy v blízkosti mesta Ufa explodoval unikajúci plyn, čo spôsobilo jednu z najtragickejších železničných katastrof v krajine. Cez telemost prebiehal prenos obrazovej dokumentácie z miesta nehody a americkí vojenskí lekári s aktuálnymi skúsenosťami z bojových akcií poskytovali na diaľku konzultačnú pomoc popáleným pacientom.