ePreskripcia
Doc. MUDr. Leoš Středa, Ph.D.
centrum pro eHealth a telemedicínu 1. lekárskej fakulty UK v Prahe
Elektronická preskripcia liekov, medzinárodne označovaná ako e-℞, je všeobecne pokladaná za jednu zo základných častí eHealth. Pre vysvetlenie symbolov a terminológie: ℞ je medzinárodný symbol pre lekársky predpis používaný hlavne v anglosaských krajinách, u nás je nahradený skratkou Rp. Pre elektronickú preskripciu sa však skratka e-Rp zvyčajne nepoužíva. V slovenskej terminológii sa táto oblasť nazýva ePreskripcia. Zjednodušene možno povedať, že sa jedná o elektronické vytvorenie receptu, jeho prenos a výdaj lieku na základe takéhoto receptu. Niekedy sa objavuje aj termín eMedikácia, kedy ide skôr o kontrolu histórie liekovej terapie u pacienta a možnosť autorizovaného prístupu k tejto histórii. Cieľom je poskytnúť občanovi výkaz o jeho doterajšej preskripcii, informáciu o dostupnosti predpísaných liekov, ale aj vedomostné systémy pre interakcie liekov, ich nežiaduce účinky, kontraindikácie a dávkovanie.
Pretože ePreskripcia je úzko naviazaná na expertné systémy, umožňuje kontrolu správneho predpisovania liekov, napr. porovnaním so znalostnými databázami. V medzinárodnom meradle sú takéto databázy súčasťou systémov HELP (Health Evaluation through Logical Processes) a PEPID (Portable Emergency Physician Information Database). Už sme o nich hovorili v diele o expertných systémoch. Ide o znalostné databázy. HELP je využívaný k diagnostike a starostlivosti o pacientov a jeho súčasťou je detekcia zle predpísaných liekov. PEPID je zameraný na elementárne medicínske postupy, tiež vrátane databáze liekov a ich správneho dávkovania, ale aj nežiaduce reakcie aj indikácie a kontraindikácie ich podania. Obdobné expertné systémy fungujú aj u nás, napríklad InfoPharm Vademecum (databáza interakcií medzi liekmi) a ďalšie.
V teórii by ePreskripcia mala priniesť najmä zjednodušenie vystavenia receptu, priradení diagnózy k receptu, automatickú kontrolu. Prináša evidenciu receptov, spracovanie štatistík a na ich základe môžu vznikať ďalšie znalostné databázy a expertné systémy vrátane vytvorenia preskripčných schém, vytváranie databáz liekových postupov a ďalšie.
Názory na realizáciu sa však líšia, niečo iné by si predstavovali lekári, niečo iné lekárnici. Čo by si predstavovali poisťovne, sa zatiaľ nevie. Pacientov sa nikto nepýta. Taká je situácia u nás.
Z potenciálnych prínosov ePreskripcie sa najčastejšie uvádza vytvorenie prehľadu všetkých pacientom užívaných liekov (liekový list pacienta), ktorého sprístupnením by mohol lekár kontrolovať prípadné kontraindikácie pacientovi novo predpisovaných liekov a ďalej zníženie spotreby liekov, zabránenie falšovania receptov a úspora práce lekární. Nevyhnutným predpokladom naplnenia všetkých týchto očakávaní však je celoplošné rozšírenie, ktoré sa snaží vláda naštartovať zavedením povinnej ePreskripcie od 1. januára 2015. Je otázkou, či je takýto termín reálny aj s ohľadom na vybavenie všetkých ordinácií počítačom, počítačovú gramotnosť lekárov apod. Pre porovnanie: v USA, ktoré sú vo využití techonológií pravdepodobne svetovým lídrom, využívalo v roku 2013 ePreskripciu len 48% lekárov. Na druhú stranu v Estónsku, ktoré zaviedlo ePreskripciu v roku 2010, používa elektronické recepty v dobe písania tejto kapitoly (polovica roka 2013) 95% lekárov. U nás používa eRecepty asi 1% lekárov.
Existuje niekoľko technických riešení ePreskripcie, ktoré majú svoje pre aj proti. Mediálne najznámejšie je riešenie, ktoré na základe zákona o liekoch realizuje Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL). Lekár po súhlase pacienta odošle po internete všetky preskripčné údaje, vrátane svojich a pacientových osobných dát, podpísané svojim elektronickým podpisom do Centrálneho úložiska eReceptou v ŠÚKL. V elektronickom zdravotníctve sa to množí skratkami, takže aj centrálne úložisko receptov má svoju: CÚeR. Odtiaľ dostane rovnakou cestou tzv. identifikačný znak eRecepta (opäť skratka: IZeR), ktorý vytlačí v čiarovom kóde na bežný papierový recept. S ním ide pacient do lekárne, tá prečíta identifikačný kód snímačom čiarového kódu. Potom odošle všetko prostredníctvom tzv. VPN routera po internete do centrálneho úložiska receptov. VPN routery sú zariadenia pre zakódovaný prenos dát, aby nedošlo k nežiaducemu zneužitiu údajov. Z úložiska dostane všetky lekárom predpísané údaje a výdaj liekov potom ešte musí spätne potvrdiť CÚeR .
Od začiatku roka 2009, kedy mal systém fungovať, však bol lekármi a lekárnikmi z rôznych dôvodov odmietaný a na jeseň 2009 musel Štátny ústav pre kontrolu liečiv celú databázu dát na základe rozhodnutia Úradu pre ochranu osobných údajov zmazať. Databáza bola totiž nazbieraná z lekární iným spôsobom, ktorý bol v rozpore so zákonom. Prvý skutočný eRecept tak bol vystavený a lekárňou prijatý až v apríli 2011 a ani odvtedy nezobudil žiadny väčší záujem lekárov a lekárnikov. K hlavnej kritike uvedeného systému patrí riziko zneužitia dát.
Menej známy systém Tramis umožňuje lekárovi vytlačiť na bežný papierový recept všetky preskripčné údaje zakódované do dvoch riadkov čiarového kódu, ktoré tak prenášajú nielen obsah celého receptu, ale súčasne pôsobia ako jeho neopakovateľný identifikátor. Kódovací softvér pre lekára, resp. dekódovací softvér pre lekárnikov je uložený na mikročipu veľkosti flash disku, pripojenom k počítaču cez štandardný USB konektor. Lekár tak nepotrebuje ani internet ani elektronický podpis. Lekáreň môže bez VPN routera po internete overiť v Referenčnom centre (RC), či už lieky neboli vydané v inej lekárni. Systém Tramis je od roku 2007 autorsky chránený úžitkovým vzorom a rutinne prevádzkovaný v niekoľkých menších lokalitách. Systém nemá problémy s ochranou osobných údajov, pretože v Referenčnom centre žiadne údaje o pacientoch ani liekoch neukladá a liekový list pacienta je ľahko dosiahnuteľný inak. Jeho väčšiemu rozšíreniu bráni obava a neistota najmä lekárov z tlaku na povinné používanie ePreskripcie ŠÚKL.
Obidva systémy chránia ich užívateľa pred falošnými recepty a uľahčujú práce lekárňam. Podľa môjho názoru je Tramis oveľa jednoduchší, rádovo lacnejší a ľahšie celoplošne zaveditelný. Liekový list pacienta, obsahujúci vydané lieky na akýkoľvek, nielen elektronický recept , majú s malým časovým oneskorením všetky poisťovne už roky. Ak má pacient Kartu života (v ČR poisťovňa 211 a Všeobecná zdravotná poisťovňa), mVITAKARTU (v ČR Odborová zdravotná poisťovňa) alebo Kartu môjho srdca (v ČR Zdravotná poisťovňa Škoda), je pre lekára dosiahnuteľný po internete alebo mobilným smart telefónom cez prístupový údaj pacienta, ktorý mu pacient oznámi. Prípadné kontraindikácie používaných a práve predpisovaných liekov potom môže lekár zistiť už na svojom počítači sám.
Zdá sa, že napriek počiatočným „veľkým očiam“ bude elektronizácia zdravotníctva trvať dlhšiu dobu a plného využitia sľubovaných benefitov môže byť dosiahnuté až po jej celoplošnej implementácii. Také zavedenie však musí mať primerané obstarávacie a prevádzkové náklady. Ako ukazuje situácia okolo eNeschopeniek, ťažko môžu také riešenia fungovať „na povel“ zhora. Ministerstvo práce a sociálnych vecí bolo nútené elektronické neschopenky aj o 2 roky odložiť. Proti rýchlym zavádzaním ePreskripcie broja nielen časť lekárskej aj lekárnickej verejnosti, ale oficiálnym stanoviskom odmieta ePreskripciu aj Zväz pacientov. Tak uvidíme, aký bude vývoj.