Telemedicína v ORL
Doc. MUDr. Leoš Středa, Ph.D.
centrum pro eHealth a telemedicínu 1. lekárskej fakulty UK v Prahe 

Otorinolaryngológia sa špecializuje na diferenciálnu diagnostiku a terapiu nosových, ušných a krčných ochorení. Uplatnenie telemedicíny v ORL v ambulantnej starostlivosti aj v lôžkovej starostlivosti rozširuje rozsah náplne špecializácie najmä o telekonzultácie, diaľkový monitoring, e-learning a archiváciu a prenos obrazových dát. Digitálne zobrazovanie v cielenom štandardu DICOM je už dlho v odbore ORL využívané, preto je tento odbor ideálny pre implementáciu telemedicínskych postupov. Pri niektorých chirurgických zákrokoch sa v ORL využívajú robotické operácie a tiež je možné využiť virtuálne technológie.

V dnešnej modernej dobe je väčšina zdravotníckej dokumentácie digitalizovaná. Rovnako tak mnohé vyšetrenia. Pri bežnom vyšetrení u otolaryngológa síce sedí pacient v ordinácii, pár metrov od špecialistu, ale ten sa napriek tomu nemusí po celú dobu pozerať priamo na pacienta. Pri videolaryngoskopii a ďalších diagnostických vyšetreniach sleduje lekár predovšetkým obrazovku počítača. Nasnímaný obrázok postihnutej oblasti pomocou digitálneho endoskopu možno v počítači ďalej otáčať, približovať a podrobne prezerať ľubovoľne dlhú dobu. Prítomnosť pacienta v tejto chvíli už nie je v ordinácii nevyhnutná. Takže možno teoreticky povedať, že časť diagnostického procesu môže pacient absolvovať aj vtedy, keď sa nachádza napríklad aj na druhej strane zemegule.

Samozrejme, že nemožno technikou nahradiť komplexne diagnózu alebo terapiu. Využitie zobrazovacích techník umožní sústredenie špecialistov do jedného miesta s možnosťou konzultovať diaľkovo s ošetrujúcim lekárom. Toho sa využíva napríklad v rámci telemedicínskych konzultácií do rozvojových krajín, ale všeobecne pri potrebe konzília či superkonzília. Odosielanie pacienta k ďalšiemu špeciálnemu vyšetreniu tak môže nahradiť napr. videokonferencie. Aj keď niektoré štúdie poukazujú, že práve v oblasti ORL (a tiež ortopédie) sú diaľkové konferencie zdrojom častejších návštev v ambulancii. To boli zaujímavé štatistické závery vo Veľkej Británie. Podľa nich by sa toto využitie telemedicíny v ORL zdalo byť menej výhodné, než v ostatných odboroch medicíny. Iné výskumné práce z Aljašky a Austrálie poukazujú najmä na úsporu nákladov pri využití telemedicínskych metód v ORL.

Klinická audiológia, ktorá je súčasťou ORL, môže do metodických postupov ľahko zahrnúť diaľkovú diagnostiku. Teleaudiológiu možno využiť napríklad pri nedostatku odborných pracovísk, alebo keď je pre pacienta ťažké dostaviť sa osobne k špecialistovi. Komunikácia pacienta s lekárom pri teleaudiológickom vyšetrení prebieha väčšinou synchrónne, teda v reálnom čase. Je potrebné moderné vybavenie, ako je napríklad webová kamera, počítač s prístupom na internet, slúchadlá s mikrofónom a ďalšie. Komunikovať možno však aj klasicky po telefóne. Tiež emailové konzultácie sú možné, v tom prípade sa však jedná o asynchrónnu komunikáciu, teda takú, ktorá neprebieha v reálnom čase. Odpovede prichádzajú s určitým časovým oneskorením, ktoré môže trvať pár minút, hodín alebo dokonca niekoľko dní. Výsledky sú uložené a odoslané špecialistovi elektronickou poštou či cez internetové úložisko, ktorý potom pošle zhodnotenie. Druhým typom je tzv. synchrónne testovanie. V priebehu tohto vyšetrenia sa o pacienta stará klinický pracovník, ktorý je pre túto funkciu vyškolený. Môže ním byť asistent audiológa či zdravotná sestra. Testovanie sluchu pacienta je prevedené pod diaľkovým odborným dohľadom špecialistu. Ten potom celý prípad konzultuje s pacientom, pričom komunikácia prebieha síce na diaľku, ale v reálnom čase.

Možnosť diaľkového vyšetrenia závisí na rozvoji technických prostriedkov. Americká firma GlobalMed ponúka testovanie sluchu na diaľku pomocou telemedicínskej mobilnej stanice, ktorá sa skladá z monitorov k prenosu obrazu a z vyšetrovacích prístrojov. Umožňuje prevedenie až štyroch rôznych vyšetrení. Tento prístroj sa uplatní predovšetkým v oblastiach s veľkou rozlohou, kde môže byť pre pacientov z odľahlých častí zložité a zdĺhavé dostaviť sa do špecializovaného zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie u audiológa.

Rovnako ako väčšina odvetví telemedicíny, tiež v ORL sa diaľková terapia začala rýchlejšie vyvíjať najmä v posledných dvoch dekádach, a to spoločne a ruka v ruke s vývojom počítačových technológií. Z aktivít v európskych krajinách sú často citované aktivity zo severného Švédska. Univerzita v Umeå diaľkovo trénuje od roku 1997 pacientov s kochleárnym implantátom. Projekt je rozšírený aj na vzdelávanie pacientov s poruchami reči a hlasu prostredníctvom vzdelávacích videoprogramov. Program zahŕňa aj možnosť diaľkového tlmočenia do posunkovej reči. V USA je teleaudiologickým špecialistom doktor Gregg Givens z Východnej Karoliny. Uskutočnil prvý internetový Audiologický test v roku 2000. Skúmanie telemedicínskych aktivít v oblasti ORL sa zameriava aj na spokojnosť pacientov. Zaujímavý prieskum prinieslo Námorné medicínske centrum v San Diegu, kde porovnávali spokojnosť pacientov, a len 13% z nich (konkrétne 115 z 883 pacientov) požadovalo tradičné ORL konzultácie miesto diaľkových. V roku 2009 sa uskutočnilo prvé medzinárodné vyšetrenie, ktoré bolo vykonané na diaľku medzi Dallasom a južnej Afriky.

Nevýhodou sú najmä vysoké obstarávacie náklady prístrojov. Aj to sa postupne mení. V Taiwane bol vyvinutý oto-rino-endoskop pre chytré telefóny. Umožňuje zaobstarať telefónom fotografie ušnej či nosovej dutiny. Vývoj prístroja smeroval k vytvoreniu univerzálneho adaptéru pre prepojenie smart telefónu s endoskopom. Bolo tiež dôležité vyriešiť problém s osvietením vyšetrovaného miesta. Vedci teda vytvorili LED osvetlenie, ktoré možno tiež k telefónu pripojiť. Výsledkom je mobilný vyšetrovací prístroj, ktorý môžete kúpiť za pomerne nízke náklady. To ocenia predovšetkým lekári a zdravotnícke zariadenia v rozvojových krajinách, ktoré si nemôžu dovoliť zaobstarať drahé prístroje. Tento projekt je však ešte len vo fáze testovania. Podľa mojich posledných informácií dopadla väčšina doteraz vykonaných testov na výbornú a diagnóza vykonaná na diaľku sa zhodovala s diagnózou po klasickom vyšetrení.

Uplatnenie virtuálnej reality v rinológii pri diagnostike a terapii nosových a maxilárnych dutín je napr. pri využití virtuálneho endoskopu, ktorý pracuje na princípe magnetickej rezonancie. Na pomedzí virtuálnej reality e telemedicínského e-learningu patria tiež virtuálne operácie. V Kanade existuje stredisko pre virtuálny chirurgický tréning v oblasti ušnej, nosovej a krčnej chirurgie už od roku 1992. Tiež pre vestibulárnu rehabilitáciu (napr. u Meniérova syndrómu) bol navrhnutý v Brazílii virtuálny rehabilitačný program, ktorého cieľom je zlepšiť kvalitu života osobám žijúcim v závratoch as nerovnováhou. Virtuálny tréning je založený na kombinácii cvičenia očí, hlavy a tela, a to pomocou špecifických fyzikálnych manévrov. Virtuálna realita umožňuje pacientom ponorenie do sveta ilúzií. Vnímanie prostredia je potom upravené umelými podnetmi, ktoré môžu vytvárať zmyslové konflikty s cieľom zmeniť vestibulo-okulárny reflex. Opakované pohyby virtuálneho obrazu na sietnici môžu viesť k vestibulárnej adaptácii.

Do odboru telemedicíny v oblasti ORL patria tiež robotické Otorinolaryngologické operácie a chirurgia hlavy a krku. Hlavnou výhodou roboticky asistovaných operácií je minimálna invazívnosť. V prípade operácií v oblasti hlavy a krku to je veľmi žiaduce. Tiež doba rekonvalescencie po takto vykonaných zákrokoch je oveľa kratšia. Pacient je menej náchylný k rôznym infekciám a netrpí veľkými bolesťami. V neposlednom rade je tu tiež kozmetický pohľad na vec. Jazva po minimálne invazívnom zákroku je menej viditeľná v porovnaní s jazvou po bežnej operácii.

Robotických operácií je napríklad využívané v prípade tyreoidektómie. Ramená robota sú ovládané chirurgom zo vzdialeného stanoviska. Robotický zákrok s endoskopom umožňuje dokonca operačný prístup cez axilárnu jamku. Jazva v podpazuší, ktorá po tejto operácii zostane, je veľmi malá a navyše je zakrytá rukou. Tento kozmeticky priaznivý vplyv oceňujú predovšetkým ženy, u ktorých je oveľa častejší výskyt ochorení štítnej žľazy. Prvá takáto operácia bola uskutočnená v roku 2005. O rok skôr, teda v roku 2004, boly pacientovi prvýkrát za asistencie robota odstránené prištítné telieska.

V roku 2008 bol v Masarykovej nemocnici v Ústí nad Labem uvedený do prevádzky robotický systém da Vinci. Roboticky asistované operácie boli zavedené aj na oddelení ORL a oddelení chirurgie hlavy a krku. Pomocou tohto systému sú riešené ochorenia koreňa jazyka, ktoré sú klasickými chirurgickými prístupmi limitované. Robot umožňuje operovať skrz ústnu dutinu a nie je teda nutný invazívny zákrok na krku. Pozornosť je venovaná predovšetkým operáciám nádorov koreňa jazyka, ale tiež operáciám zhrubnutia koreňa jazyka, ktoré spôsobuje chrápanie či znepríjemňuje prehĺtanie. Od roku 2009 je ORL oddelenie ústeckej nemocnice zaradené do jedného z piatich svetových centier podieľajúcich sa na výskume vplyvu zmenšenie koreňa jazyka na syndróm spánkového apnoe pomocou robota da Vinci.